Slovensko 
Spoločnosť Dallmayr stavia v Etiópii školu
Spoločnosť Dallmayr buduje spoločne s nadáciou „Menschen für Menschen“ školu v Etiópii. Kúpou kávy Dallmayr Ethiopia nás podporíte pri financovaní nášho stavebného projektu.
Nová škola pre Kekero Jibat:
Dedina s pohľadom do budúcnosti
Bhuebos bona, milí čitatelia. Dobrý deň a srdečne vitajte v Kekero Jibat. Dnes stoja staré mamy pri platniach na varenie, to najpestrejšie oblečenie je pripravené a všetci sa tešia na veľký sviatok večer. Pretože: Dnes sa začína výstavba novej budovy Základnej a strednej školy Kekero Jibat, čo treba osláviť.
Spoločnosť Dallmayr financuje výstavbu novej školy, o ktorej vás budeme odteraz informovať spolu s Gemachu (12), Helinou (6) a Urge (7). Títo traja žiaci navštevujú v súčasnosti spolu s viac ako 700 ďalšími deťmi štarú školu v dedine, ktorá leží juhozápadne od Addis Abeby.
Budova bola kedysi postavená zo slamy, dreva a hliny. Malé otvory nahrádzajú okná, steny sú rozožraté termitmi a rozpadávajú sa na veľké kusy.
Nová škola, ktorá sa postaví v spolupráci s nadáciou Menschen für Menschen, má umožniť rodinám lepšiu budúcnosť. Pre spoločnosť Dallmayr je to absolútnou srdcovou záležitosťou. Lebo: v Etiópii sa pestuje káva už desaťročia. Mnohé rodiny s ňou majú kontak po celé generácie
Manuálna práca: krok za krokom sa vykope jama
Stavenisko je momentálne témou rozhovorov v dedine Kekero. Každý sa zastaví a chce vidieť, ako to ide. Kým však bude vidno prvé pokroky, chvíľu to potrvá. Vzhľadom na zložité dopravné podmienky je k dispozícii len málo stavebných strojov. V Kekero Jibat ľudia pracujú s holými rukami a len malým počtom nástrojov. Pracovníci, ktorí spravidla žijú v tomto regióne, najprv vykopú veľkú jamu a zeminu prevezú na veľkých nosidlách, takzvaných barillas.
Na slávnostnom položení základného kameňa bola samozrejme prítomná aj šesťročná Helina. „Sme veľmi nadšení. Pre dlhé obdobie dažďov sme museli dlho čakať, kým sme konečne mohli začať.“ Teraz sa veľmi teší na nové triedy. Helina nás vedie do starej triedy: „Naozaj už je čas na novú školu“, komentuje.
Helinini rodičia pracujú na kávovej plantáži v susednom meste. Tam si na živobytie zarábali už starí rodičia a prastarí rodičia. Spoločnosť Dallmayr je už viac ako 50 rokov najväčším nákupcom pranej arabiky v Etiópii. Rodina je hrdá na to, že sa teraz stavia škola, ktorú financoval Dallmayr. „Máme pocit, že si našu prácu na plantáži cenia“, hovorí otec.
Zdroj fotografie: Menschen für Menschen
Viac svetla, viac kníh: nová škola prináša pokrok
Urge nás vedie do bývalej triedy. „Už sa učíme angličtinu“, zašepká sedemročné dievčatko: Husto vedľa seba sedí viac ako 60 žiakov a v päticiach sa pozerajú do učebnice. Kvôli malým okenným otvorom sa do triedy dostáva len málo svetla. Vzduch je taký zatuchnutý, že mnohé detí trpia chronickými ochoreniami dýchacích ciest.
Urgina učiteľka Korani Fininsa (28) stojí pri tabuli. Vládne tu obdivuhodné ticho, všetky deti ju fascinovane počúvajú. Po vyučovaní vzdychne: „Veľmi rada by som ponúkla žiakom lepšie podmienky. Nemáme žiadne miesto, žiadny prúd a príliš málo personálu.“
Keď sa mladá učiteľka dopočula, že práve v dedine Kekero Jibat sa postaví nová škola z pevného betónu a s veľkými oknami, bola od šťastia celá bez seba. Každý deň sa príde pozrieť na stavenisko: „Keď bude škola o dva roky dokončená, budeme mať najpokrokovejšiu školu v regióne.“
Zdroj fotografie: Menschen für Menschen
Konečne veľké priestory – žiaci sa tešia na nové triedy
Takmer tucet pracovníčok a pracovníkov nám ukazuje pokroky na stavenisku. Všetci pociťujú úľavu, že to ide dobre. Budúce triedy sú vyznačené drevenými kolíkmi, doskami a lankami. Prvé stĺpy sú už na svojom mieste. Škola nadobúda formu.
Urge a jej suseda Berhane žasnú, keď vidia kontúry mnohých miestností: „škola bude oveľa väčšia ako tá stará!“ Keďže sa stavenisko nachádza hneď vedľa starej školy, je rozdiel vo veľkosti jasne viditeľný. Stavebný robotník im veselo zamáva. Je to Berhanin otec: „Tak čo? Už si si našla miesto, kde chceš sedieť, Berhane?“, smeje sa.
Urge medzitým vzrušene hovorí: „Pozrite sa, tam do vzadu vľavo určite pôjdú police na knihy.“ V súčasnej škole je len niekoľko kníh. Priestory sú obmedzené. To sa má v novej škole zmeniť.
Zdroj fotografie: Menschen für Menschen
Ide to ďalej: Mnohé pracovníčky sa do toho pustia
Nová škola nadobúda viditeľnú formu. Gamachusova mama Nardos (25), ktorá sa zamestnala na stavenisku, je prekvapená: „Nikto z nás by si nepomyslel, že to pôjde tak rýchlo.“ Spolu s inými ženami dnes nosí Nardos dlhé ťažké trámy na stavenisko. Slúžia ako nosníky pod strechu. Betónové stĺpy sú na mieste, rozoznať sa dajú aj múry.
Robotníčky s vystretými chrbtami a vztýčenými hlavami nosia na stavenisko jeden nosník za druhým. Pomocou lopát zarovnávajú pôdu. Je horúco, ale Nardos sa takmer nepotí, námahu na sebe nedáva znať. Prácou na stavbe si mladá matka nielen zarobí nejaké peniaze, ale má aj pocit, že prispieva k budúcnosti svojich detí. Je samozrejmé, že tu pracujú aj ženy.
Na stavenisko sa každý deň chodí pozerať aj riaditeľ školy obklopený svojimi žiakmi. „Každý vie, na čom sa tu pracuje.“ Nová škola je predpokladom pre lepšie podmienky. „Aby sme deťom poskytli vzdelanie, je dobré prostredie absolútne nevyhnutné“, hovorí.
Zdroj fotografie: Menschen für Menschen
Od hrubých základov až po veľké stavenisko
Každé ráno, keď ide Urge so svojimi súrodencami do školy, prechádza okolo staveniska. Na začiatku sa veľa kopalo, kládli sa kolíky a privážal sa materiál. Veľký cieľ sa zdal byť ďaleko. Ale deň za dňom sa hnedá jama menila na veľké stavenisko a Urge si čoraz viac uvedomovala, že čoskoro bude sedieť v novej triede.
Až 750 žiakov sa môže tešiť na niekoľko budov s priestrannými učebňami. Základy sú hotové, strešné trámy sú osadené. „Pozrite“, hovorí žiačka. „Trapézové plechy boli dodané minulý týždeň. Toto je na strechy.“
Keď sa Urge pýtame, prečo toho toľko vie, zasmeje sa. „Tu všetci vedia o stavenisku všetko.“ Na stavbe sa podieľajú rodičia mnohých žiakov. Neprejde deň, aby sa nehovorilo o stavbe školy. Ale teraz už musí Urge ísť, začína sa hodina angličtiny. „Môj absolútne najobľúbenejší predmet,“ uškrnie sa a stihne zakričať „bye-bye“.
Zdroj fotografie: Menschen für Menschen
Vôňa vzdelávania – pokrok v Kekero
Učiteľka Korani Fininsa nás víta v starej škole. „Pozrite sa“, povie a posunie k nám hromadu kníh. Sú to úplne nové knihy angličtiny. Zoberie knihu a privoniava k nej. „Takto vonia vzdelanie“, povie a usmeje sa. Včera jej prišli desiatky kníh. A to je len začiatok. Po dokončení novej školy v Kekere budú všetci žiaci kompletne vybavení učebnicami. Doteraz sa skupina detí musela deliť o jednu knihu, ale to bude čoskoro minulosťou.
Korani nás odprevadí k dverám a ukáže na vedľajšie stavenisko. Okná tam už mali byť, ale vyskytli sa problémy s dodávkou. „Niektoré veci idú rýchlejšie, iné pomalšie.“
Na stavenisku vládne čulý ruch. Niektorí miešajú omietku, iní odpratávajú sutiny. Gamachova matka Nardos, ktorá pracuje na stavbe, mávne rukou: „Teraz môže začať pršať“, hovorí a ukazuje pritom na strechy. Posledná trapézová strecha bola práve nainštalovaná. Zatiaľ čo pred 1,5 rokom tu bola iba veľká jama, teraz je už cieľ na dosah.
Zdroj fotografie: Menschen für Menschen
Miešačka betónu, cirkulárka a duté tvárnice: s modernými prostriedkami do budúcnosti
Nad staveniskom svieti slnko, niekoľko našuchorených obláčikov občas poskytne príjemný tieň. Vyučovanie sa práve skončilo. Ako každý deň idú Gamachu a jeho priatelia rovno na stavenisko. Všetci ich s radosťou vítajú a Gamachov strýko ukazuje chlapcom, ako dnes pokročili.
Teraz mieša betón – pohľad, na ktorý si už obyvatelia Kekero Jibat zvykli. A predsa je toto stavenisko niečím výnimočné: bežne sa tu stavia z hliny. V domoch je často dusno a tma. V novej škole sa to však zásadne zmení. Od cirkulárky po miešačku betónu: S najmodernejšími dostupnými prostriedkami bude táto škola skutočným míľnikom.
Namiesto piesku a hliny sa pri výstavbe použili duté betónové tvárnice. Výsledkom je dobrá cirkulácia vzduchu, a teda oveľa lepšia vnútorná klíma v porovnaní s predchádzajúcimi učebňami.
Gamachuov strýko si utiera pot z čela: „Všetci vieme, na čom tu pracujeme,“ poznamenáva. „Vďaka novej škole bude Gamachu zase o krok bližšie svojmu snu a bude môcť študovať, aby sa stal lekárom.“
Zdroj fotografie: Menschen für Menschen
Slávnostné otvorenie: Nová škola je hotová
„Pozrite na ňu. Už je hotová, už je hotová", volajú deti z Kekero Jibat. „To musíte vidieť,“ hovorí žiak Gamachu a beží pred nami do svojej novej triedy. Učiteľka Korani Fininsa dáva nové učebnice na lavice a utiera šmuhu z okna. Dedina musela na okná dlho čakať. Potom to však všetko zbehlo veľmi rýchlo. Pozbierali sa posledné sutiny a 717 žiakov teraz môže nastúpiť do svojej novej školy.
Učiteľka sa pozrie z okna a zamáva ostatným deťom. Sotva počuteľne si povzdychne a povie: „Konečne môžu naši žiaci sedieť vo svetlej miestnosti, vzduch je tu oveľa sviežejší ako v starej budove s hlinenou podlahou a malými otvormi namiesto okien.“ Usmeje sa.
Gamachu a jeho priatelia navštevovali stavenisko od začiatku, takmer každý deň. Teraz nám ukazuje nové suché toalety, administratívnu budovu a rôzne učebne. Každé dieťa má svoje vlastné miesto. Je tu dostatok svetla, tabuľa je moderná a veľká. K dispozícii sú bloky a perá.
Je tu aj veľa kníh. Gamachu siahne po knihe o biológii a ukazuje rôzne listy a stromy. „Táto kniha je úplne nová,“ povie a položí ju späť na poličku. „Na novej škole sa mi najviac páči čitáreň.“
„Po letných prázdninách, keď sa skončí obdobie dažďov, plánujeme to najväčšie slávnostné otvorenie, aké kedy dedina zažila,“ teší sa jeho učiteľ geografie Tariku Molla. „Sme veľmi hrdí a šťastní, že škola je dokončená. Nebolo to jednoduché, ale všetci v dedine priložili ruku k dielu. Teraz sa nám to spoločnými silami podarilo a v spolupráci s nadáciou Menschen für Menschen (Ľudia pre ľudí) sme mohli otvoriť školu Dallmayr.“
Zdroj fotografie: Menschen für Menschen